Deti
29. 10. 2008
Dovoľte, aby som na úvod vyslovila svoj názor na fotenie detí.
Lepšia zlá, ako žiadna fotka.
Lepšie je viac, ako menej fotiek z jednej akcie.
Lepšie je fotografovať častejšie, ako zriedkavo.
Lepšie fotiť bežné veci, ako len na oslavách (osláv je málo).
Teraz tieto tvrdenia zdôvodním.
Kto nemá žiadne fotografie z detstva, z toho neubudne. No ak existujú, pribudne.
Radosť, či spomienka. Fotky môžu potešiť, i vyvolať z pamäti spomienky, na ktoré by sme inak bezpečne zabudli.
Ak už máte digitálny fotoaparát, fotografujete prakticky zadarmo. Na CD stojí uloženie stoviek fotografií lacnejšie, ako jedna malá zmrzlina.
Deti sa prakticky sústavne hýbu, preto sa nedá len tak námatkovo cvaknúť ich raz v duchu hesla “mám to tam”. Potrebujete desiatky fotografií, z ktorých si potom vyberiete najlepšie, či najcharakteristickejšie obrázky.
Tí, čo fotografujú na film, vám možno budú tvrdiť, že fotiť treba málo, ale dobre. Nechajte ich, nech si omieľajú svoje modlitby viery, vy fotografujte sekvenčne!
Na fotografovanie nečakajte
Nepotrebujete oficiálnu príležitosť ako narodeniny, či meniny, aby ste zapli fotoaparát. Fotografujte kedykoľvek a kdekoľvek.
Počítajte s tým, že veľa fotografií sa nevydarí a práve tie “najobyčajnejšie” môžu príjemne prekvapiť.
Okrem fúkania smerom ku sviečkam fotografujte aj pri spaní, hraní, jedení, skákaní. Vezmite si aparát ku holičovi, lekárovi, zubárovi. Fotografujte pri čistení zubov, špinení teplákov, smiechu aj smútku.
Ak budete fotografovať bežné situácie a nebudete čakať až na “príležitosť” nafotíte viac a aj výsledok bude lepší.